Ohňostroje a petardy (aneb precitnutie zo sna Noci Novoročnej)

V prvom rade mi dovoľte zablahoželať Vám ako i všetkým ľuďom dobrej vôle do Nového roku zdravie, šťastie a porozumenie, pokoj v duši i srdci.

Škoda však, že ten starý rok končíme a ten nový začíname nie práve v pokoji a porozumení, že každoročne sa to opakuje. Miesto toho pokoja a osláv v medziach pravidiel tu máme každoročnú silvestrovskú recidívu „tretej svetovej vojny“ .

Preto si dovolím položiť znova tú istú otázku – čo mienite, Vy otcovia mesta a mestských častí v súčinnosti s mestskou a štátnou políciou (prípadne súdmi a prokuratúrou) podniknúť, aby sme my občania (ako i domáca i lesná zver) neboli každoročne terorizovaní militantnou časťou obyvateľstva, ktorá nerešpektuje a nedodržuje zákony či Všeobecne záväzné nariadenia týkajúce sa používania „zábavnej“ pyrotechniky.

Nemám nič proti oslavám (silvestrovským a i.), zábave, ak je to zorganizované tak, že to neobmedzuje a neohrozuje niekoho ďalšieho. Treba si ale jednoznačne uvedomiť, že to, čo niekomu prináša radosť a pocity šťastia, môže naopak tým druhým rozsievať stres a bolesť. Nie každý sa vyžíva v ohromujúcich zvukoch "praskania" ohňostrojov doprevádzaných nevídanou decibelovou a blikotajúcou kulisou "tretej svetovej vojny". Totižto v každej verejnej lokalite žijú a bývajú ľudia (i zvieratá), ktorí dávajú prednosť inému spôsobu vyjadrenia svojich pocitov.

Plne preto súhlasím a pripájam sa k protestom a odsúdeniu týchto nezmyselných orgií. Tejto téme a tejto problematike sa venujem už minimálne dve desaťročia, ale v podstate márne (tak ako klesá Dunaj pri Komárne). Isté ústupky a posuny smerom ku zdravému rozumu sa predsa len podarilo dosiahnuť (iniciatíva STOP PETARDÁM, prijatie VZN na zasadnutí mestského zastupiteľstva 26. septembra 2016 ohľadne používania „zábavnej“ pyrotechniky s účinnosťou od 1. novembra 2016 na celom území Bratislavy), ale zábavy chtiví ľudia si z toho ťažkú hlavu nerobia. Ich chtíč je silnejší ako akékoľvek apely na ten zdravý rozum, na ohľaduplnosť voči svojmu okoliu, voči prírode (flóre, ale i jej hospodárskej, domácej a domestikovanej ako i divožijúcej faune), voči životnému prostrediu. Vždy si kladiem tú istú otázku: dokedy ešte budú slušní ľudia (a zvieratá) trpieť aroganciou, intoleranciou, egoizmom a neprispôsobivosťou neslušných ľudí? So stále rovnakou odpoveďou – majú nás (rovnako ako i tú flóru, faunu, životné prostredie) v paži, majú to všetko na saláme, na háku... No bodaj by nie, keď tu dodržiavanie pravidiel, zákonov, vyhlášok, odporúčaní sa nenosí, keď ich flagrantné porušovanie sa dlhodobo nerieši, nepostihuje, netrestá...

Ešte pred „naším letopočtom“ (za boľševika) tu boli na tom našom Slovensku tri celoslovenské sviatky – MDŽ, Jozefa a do partie Troch Kráľov sa hrdo hlásil samozrejme neodmysliteľný Silvester. Revolúciu „veľkolepo“ prežil a tieto „kultúrne“ tradície a zvyky a svoje miesto na výslní si „uhájil“ už len Silvester. Folklór povinnej jazdy „veľkolepej zábavy“ a nutnosti ožrať sa si v najpravdivejšom a najautentickejšom našom seriáli „Pije celé Slovensko“ neohrozene „obhájil“ už (chvalabohu) len najsvätejší Silvester s pridanou hodnotou rozpútania „tretej svetovej vojny“ o polnoci. Aké čarovné a potrebné... Niet nad naše obyčaje...

Silvester som v podstate vždy považoval za akýsi test, kam sa ľudia uberajú, kam smerujú, čo preferujú, či za otázku, či tento bohabojný národ blbne. Po skúsenostiach z posledných rokov, s dôrazom na posledné covidové roky, som dospel k názoru, že B je správne.

Spoliehať sa len na slušnosť a zdravý rozum, ako sa ukazuje aj v týchto veľmi ťažkých a smutných časoch, je len, bohužiaľ, naivita a chiméra. Ak tu nie je (v tomto prípade evidentne) vymožiteľnosť práva, musí nastúpiť reštrikcia. V tomto prípade úplný a bezodkladný zákaz predaja tejto nezmyselnej munície. Bez výnimky a bez pardonu. Zaviesť úplnú prohibíciu na tento artikel a zaviesť prísne sankcie potom nielen na jej predaj, ale aj na jej užívanie či prechovávanie. Keď to ide s drogami či s psychotropnými látkami, prečo by to nemalo ísť s „vojnovým“ arzenálom. Posuňme sa už konečne do civilizovaného 21. storočia. Toto je jeden z krokov...“

Skúsme porozmýšľať a aj na prelome rokov (ale nielen vtedy) sa zamyslieť nad tým, či slová ako solidarita, súcit, empatia či pokora, by nemali zaujímať v našom hodnotovom rebríčku vyššie pozície ako pocit osobného šťastia a uspokojenia...

Dokedy ešte?

Dokedy ešte budú slušní ľudia trpieť aroganciou, intoleranciou, egoizmom a neprispôsobivosťou neslušných ľudí? Dokedy ešte budú domáce, hospodárske i divožijúce zvieratá trpieť nezmyselným chtíčom neslušných ľudí? Dokedy sa budeme na to nečinne pozerať, ako nám „pod oknami“ silvestrovskej a novoročnej noci (i večerov a nocí ďalších) rozpútavajú peklo tretej svetovej vojny? Dokedy sa budú všetky (ne)kompetentné inštitúcie na to neustále len mlčky prizerať, dokedy orgány štátnej správy (ministerstvo vnútra SR, ministerstvo spravodlivosti SR...) budú ignorovať fakt, že zákony platia pre všetkých ľudí rovnako, teda aj pre tých neslušných, dokedy samosprávy, VÚC, starostovia, primátori, župani len v tichosti „odpozorujú ohne a rámus“, dokedy médiá budú len tichými a mlčiacimi spoločníkmi tejto novodobej a nezmyselnej „apokalypsy“, dokedy sa budeme tváriť, že je to však len „na jednu noc, milostivá“, dokedy budeme tolerovať predaj tejto nepotrebnej a kľudný život ničiacej „zábavnej“ pyrotechniky (dokonca aj v stave núdzovom s otvorenými obchodmi len základných ľudských potrieb sa v obchodných reťazcoch do tejto kategórie nevyhnutných ľudských potrieb zmestili aj tieto „zbrane hromadného ničenia“, sic), dokedy sa budeme tváriť, že ochrana verejného zdravia a životného prostredia sú len slovnými cvičeniami a že nie sú v zornom uhli našich záujmov?

Načo sú nám petície, zákony, nariadenia, vyhlášky, keď neslušní majú právo a nárok ich ignorovať, nedodržiavať, porušovať. Takýmto prístupom len degradujeme tieto právne normy na praobyčajný zdrap papiera a robíme si z nich trhací kalendár. Znevažujeme legislatívu ako takú a dávame návod na to, ako ničiť, už aj tak chabé naše právne povedomie.

Sme občania, ktorí si riadne platia dane a odvody a vyžadujeme, aby zákony boli dodržiavané, aby právo platilo pre všetkých.